Včera som sa rýchlym krokom ponáhľal do práce, teda aby som bol presnejší, ku autu, aby som odišiel do práce. Narazil som na nemilé prekvapenie.
Zadná pneumatika auta bola spľasnutá. Vravím si, zrejme defekt. Diera však bola na zvláštnom mieste, z boku. Po klinci, či inom predmete príčiny, ani stopy. Potom, keď som sa pozrel na ľavý bok auta, nechcel som veriť vlastným očiam. Oboje dvere a tiež blatník ma pozdravili dlhou, asi dvojmetrovou, krivoľakou ryhou, predpokladám, že od rovnakého autora „pneu“ skazy. Tento rok to bol iba ďalší incident v poradí. Jednu ryhu na dverách už mám na pravej strane, zamiesené cesto z kapoty nášho auta som odstraňoval ešte kedysi v lete a dlho tlejúci ohorok z niekoho načatej cigarety na streche nášho ledva ročného auta som registroval ešte na jeseň.
Začal som tuho premýšľať, čo asi, mi chce autor naznačiť? Parkujem ako ostatní vodiči, nikdy nie na tráve. Topánky si pred vstupom do paneláku čistím na rohožke, susedov zdravím ako prvý a keď mám službu upratovania, vzorne upracem. Povedal by som, že sa snažím dokonca o míľu naviac. Keďže som domový dôverník, bez nároku na odmenu, (pokladám to za moju kontaktnú službu s neveriacimi susedmi) slúžim častým vybavovaním rôznych záležitostí pre blaho obyvateľov nášho domu. A možno to je problém, nie všetci moju činnosť považujú za službu pre ich blaho….
Nuž, aj keď zámer dotyčnej osoby zostáva pre mňa tajomstvom, s ohľadom na správu zo Žilinského večerníka z minulého týždňa o zhorenom aute z vedľajšej ulice, sa radujem z toho, že to „moje“ ešte môžem používať. Že neprepichli všetky štyri pneumatiky alebo, že neodskrutkovali a neodniesli celé kolesá aj s diskmi. Naviac, keď sme si ten večer s manželkou čítali Žalm 95: „…v Jeho rukách sú hlbiny zeme, v Jeho rukách sú končiare vrchov, Jeho je more aj pevnina, čo Jeho ruky učinili“, i „celý okruh zeme“ (Ž.24:1), dospel som k presvedčeniu, že Jeho je úplne všetko! Aj tie veci, ktoré tu dočasne užívame. Aj auto, ktoré mi dal na čas do správy. A to je skvelý pocit, pretože sa tým nemusím príliš zamestnávať. Zostáva mi už len zabrániť prípadnej oxidácií Jeho karosérie a modliť sa a dobrorečiť môjmu nepriateľovi (Mt.5:44). To ostatné je na Ňom, ktorý vlastní oveľa väčšie poklady, než je mne zverené auto a jeho ďalší, z môjho pohľadu neistý osud.
PHf