Finančne príliš nákladná sekunda,
Je to pre mňa úplne nová skúsenosť. Keď som bol tinídžer, počas hokejového zápasu tréner na mňa zakričal: „Daj ho na dosku!“ Nanešťastie hra vysokou hokejkou môjho protihráča zapríčinila môj nedávny zážitok.
Nemohol som poriadne spať. Mal som povolené spať iba v sede. Nemohol som rozprávať (je to čudné, byť misionárom a nemôcť rozprávať, ako sa dá takto vôbec existovať?). Od vtedy lepšie rozumiem príbehu o Zachariášovi, ktorý neprehovoril dosť dlhý čas (Lk.2.). Prvých pár dní po operácií zubov som na svoju komunikáciu používal iba tabuľku s fixom. Nemohol som spievať, a pritom veľmi rád spievam a bolo veľmi ťažké niečo zjesť (koniec jedenia jabĺk, teda aspoň na nejaký čas). Všetko, čo som jedol bolo v zmixovanej podobe (polievka, zemiaky, jogurt, mäso, chlieb…). A plná huba všeliakých špagátikov. Keď som odchádzal z ambulancie, povedali mi, že si mám pokračovať čistiť zuby. Niečo ako čierny humor, či čo… srandisti.
Nuž bol to celkom silný zážitok, a ja, určite som fanúšikom silných zážitkov. Môj šofér – staršia dcéra Michaela – mi po výjdení z ambulancie povedala, že vyzerám ako prváčik – bez predných zubov. Dosť ponižujúca predstava ale pravdivá. Najhoršie na tom bolo to, že som sa nemohol z chuti zasmiať, bolo by to príliš bolestivé a kto vie, či by vydržali všetky ztehy. Jednu noc asi tak okolo druhej, keď som nevedel spať, rozhodol som sa počkať do pol tretej, kedy som mal užiť antibiotiká. Počúval som nejaké kresťanské piesne, chválospevy (to bol ten čas, keď som si uvedomil, že nemôžem spievať). A vtedy mi to kliklo. Bol som úplne šťastný a tiež vďačný Pánu Bohu za schopnosť počuť. Ó aký skvelý dar! Ja počujem! Bol som úplne premožený Božou milosťou, starostlivosťou a Jeho dobrotou. Bol to veľmi vzácny životný moment. Naozaj Ho milujem a ďakujem Mu za plnosť života, ktorú mi dáva i takto zakúšať!
Som vo veľkom procese životných zmien v oblasti zažívania a akceptovania (spracovania) bolesti. Môj jazyk lásky je fyzický kontakt. Mimo iné to tiež znamená, že neznášam bolesť. Akúkoľvek! Nech je už i taká najmenšia. Mohol by som rozprávať mnoho príbehov o tom, ako som sa vždy vyhýbal bolesti. Za každú cenu! Nedávno som si však uvedomil, že toto sa musí v mojom živote zmeniť. Musím sa naučiť niesť a zniesť bolesť, ba možno i viac, musím ju dokázať vo svojom živote i prijať (objať). Skutočný muž by mal predsa byť schopný niesť ju a uniesť ju! Mal by som byť schopný odolať jej a byť silným i v bolestivých situáciach v budúcnosti. Veď kto vie, čo čaká Jeho ľudí v posledných časoch? Kto vie, čomu ešte budeme musieť čeliť? A tak som vďačný Pánu Bohu za toto cvičenie.
Operácia i výsledok dopadol dobre, prognózy sú optimistické, umelá kosť bola implantovaná, čakáme na jej uchytenie sa a potom, hurá do druhého kola procesu – mikro operácie. Som vďačný Jemu za túto vzácnu, hoci nákladnú lekciu, a drahú sekundu života.