Mesiac: december 2016

Dnes sme evanjelizačným koncertom v Ružomberku ukončili naše EXIT Tour turné. Slúžiť mnohým študentom je pre mňa jedna z najzaujímavejších častí práce.

Niekedy sme však zaskočení. Napríklad – po prednáške o zdravej rodine za nami prišla jedna študentka a plakala. Vravela: „Rodičia sa rozvádzajú“, to sú tie chvíle, kedy sme v pomykove a nevieme ako reagovať.

Neskôr nám jej triedna učiteľka prezradila, že z 22 študentov v jej triede, iba traja sú z nerozvedenej rodiny. „Na prvý pohľad všetci vyzerajú fajn, ale…“

Keď nevieme ako reagovať, zostáva nám iba sa modliť!

A je to za nami! Ďakujem za modlitby počas mojej služby na našej JV konferencií.

V prvej prednáške som mal veľa neistoty a bol som v časovej tiesni (inými slovami, nič moc…), ale druhá a tretia už išli veľmi fajn. Konferencia bola high-tech, jeden deň sme chodili po miestach Moravských bratov. Konferencia bola veľmi inšpirujúca a veľa sme sa naučili. Zo Slovenska nás tu bolo 45, obhájili sme víťazstvo vo futbalovom turnaji a tešime sa na to, ako budeme odovzdávať to, čo sme sa tu naučili ďalej.

Ak by ste sa chceli niečo dozvedieť o Jeho hnutí (žiaľ iba v AJ), pokračujte v čítaní:
If you are interested in further study in this area of movements. I want to make you aware of three opportunities:
1) If you’d like to listen to the Moravian tour, or any of the talks from the conference, they are being uploaded on Sound Cloud. You can currently find the Moravian tour by searching for „Josiah Venture“ on Sound Cloud. Also, be sure to check back on the Josiah Venture site for all of the talks, which will be uploaded soon: https://www.josiahventure.com/media/
2) If you’re interested in reading more about the Moravians, let me recommend two free resources. For a quick study, read the Christian History Magazine about Zinzendorf and the Moravians here: https://www.christianhistoryinstitute.org/magazine/issue/zinzendorf-and-the-moravians/. For more information, download J.E. Hutton’s great book in a variety of formats: http://www.gutenberg.org/ebooks/2099.

Traja členovia nášho tímu (Peter M., Hudson J. and Drahoš S.) vycestovali s TCK ozvučením, svetlami a video systémom v dvoch dodávkach na pomoc nášmu partnerskému JV tímu v Slovinsku.

Pomáhajú s podujatiami s Nick-om Vujicic-om. Nick od dnešného dňa až do konca týždňa slúži na stredných školách s prevenčným programom proti šikanovaniu. Podujatie sa tiež bude vysielať po celom Slovinsku.

Prosím modlite sa za celý organizačný tím, za ochranu (Peťo si už stihol zlomiť prst pri nakladaní aparatúry) múdrosť a pôsobenie Jeho Ducha počas celej akcie. Naším snom je zorganizovať podobné evanjelizačné a tiež preventívne podujatie s Nickom aj na školách na Slovensku. Vďaka

Po niekoľkých rokoch otvoreného pozvania, sme konečne uskutočnili návštevu u nášho priateľa (budem ho nazývať Marek) v New York-u.

Poznám ho viac ako 14 rokov zo služby v Kompase (TCK). V čase ekonomických turbulencií TCK sa spolupodieľal na zachovaní našej misie. Vraví sa, že v núdzi poznáš priateľa. Marek je priateľom. Dva roky sme spolupracovali v správnej rade jednej misijnej organizácie a vždy som obdivoval jeho nadhľad. Pochádza z bývalej Juhoslávie. Je z aristokratickej rodiny, židovského pôvodu, otec pracoval v diplomatických službách. Rodičia uverili v Krista v dospelosti, čo malo vplyv aj na život ich detí. Marek sa osobne stretol s Kristom vo svojich 17 rokoch. Vojna na Balkáne ho prinútila doštudovať univerzitu s oneskorením a s ohľadom na to, že jeho súrodenci už žili v USA, pokračoval v štúdiách na škole v Pensylvánií. Niekoľko rokov pracoval v americkej nadácií, ktorá financovala organizácie najmä sociálneho charakteru.

Počas návštevy NYC sme s Marekom strávili veľa času (najmä v zápchach), pri akejkoľvek téme hovoril faktograficky s neuveriteľným prehľadom. V mnohom mi pripomenul žurnalistu Malcolm-a Gladwell-a a jeho knihu Outlieres. Marek má fotografickú pamäť a výnimočnú schopnosť rozumieť súvislostiam. V živote som stretol iba jedného človeka s tak veľkým rozhľadom a tak širokým srdcom. Viac než 10 rokov pracuje na Manhattan-e pre finančnú skupinu, ktorá laicky povedané robí fúzie, nakupuje firmy, a potom ich predáva. Jeho najhorší obchod bol, keď kúpil firmu za 200 miliónov dolárov. Skôr ako ju predali, skrachovala. Vraví však, že dôležité je, aby sa straty v dlhodobom meradle kompenzovali s obchodmi, ktoré prinášajú zisk.

Marek po nás prišiel, na americké pomery prekvapivo, malou Mazdou. Ledva sme do nej naložili naše kufre. Neskôr, medzi rečou spomenul, že by si mohol kúpiť top Mercedes ale nedáva mu zmysel, aby platil za niečo tak veľa peňazí a potom sa rozčuľoval, keby mu ho niekto na parkovisku odrel (čo nie je v NYC niečo nezvyčajné). Každé auto, ktoré má, sa snaží úplne dojazdiť, potom má dobrý pocit, že bolo dobre využité. Má presvedčenie, že zdravá ekonomika nemôže byť postavená na spotrebe, konzume ale na dlhodobých investíciach (napr. školstvo a veda). Pri nákupoch svoje rozhodnutia sa snaží robiť na základe potrieb, nie chcenia. (Napr. nevlastní žiadne hodinky, pretože mobil mu ukazuje koľko je hodín.) Bývajú vo štvrti v New Jersey (15 minút od NYC v prípade, že nie je zápcha). Žijú medzi obyčajnými ľuďmi, v relatívne malom dome s rodičmi svojej ženy (bývalí misionári – teológ a doktorka v minulosti slúžiaca v Kongu), s tromi deťmi a veľmi častými návštevami. V ich kuchyni som sa cítil ako u starej mamy, dosť stiesnené, všetko výdatne využívané. Interiér prezrádzal, že prednosť pred fancy zariadením má účelnosť. Preto ošúchaná kúpeľňová polica bola stále v norme. U nich doma som si uvedomil, koľko vecí máme iba pre radosť a teda naviac.

Predtým, ako sa Marek oženil, dohodol sa so svojou ženou, že budú žiť čo najjednoduchší život, nakoľko veria, že veci zbytočne zotročujú (Mt.6.19-21). Žije v presvedčení, že čím má človek menej, tým viac je slobodným. Najradšej by nič nevlastnil. Sťažoval si, ako kvôli nehnuteľnostiam svojich rodičov musí každý rok cestovať po Srbsku a Čiernej Hore a riešiť prenájmy a kadečo, čo s tým súvisí. Ak by mohol, rád by sa toho zbavil. Keď nič nemáš (teda okrem jedla, oblečenia a nejakej strechy nad hlavou) ani nemáš o čo prísť, a teda si vlastne v kľude.

K otázke, do čoho teda investujú sa vyjadril jednoducho. Vzťahy, cestovanie a s ním spojené poznávanie, vzdelávanie a zmysluplná pomoc núdznym. (Napríklad, na osobnej úrovni vedie pre záujemcov, študentov klub matematiky. Možno aj preto jeho najstarší syn vyhral americkú matematickú olympiádu.) Vraví, že v Amerike sa veľmi uprednostňujú humánne vedy (majstri esejí) a technické myslenie je vytesňované. Marek poskytuje štipendiá najmä nadaným študentom prírodných vied. V Mexiku pomáha s investíciami do sociálnej práce (oblasť zdravotníctva) a do projektov budovania infraštruktúry – recyklácia zničených asfaltových ciest a stavba nových. Všetky investície sa snaží zlúčiť s princípom: „Naučiť chytiť rybu je lepšie, ako ju len ponúknuť na konzumáciu.“.

Počas našej cesty za morom sme stretli niekoľko veľmi úspešných a bohatých mužov, kresťanov. U všetkých sme videli srdce slúžiť a zaujímať sa o druhých. U Marka sme však boli inšpirovaní najviac. Bola to dobrá lekcia o tom, že môžeme žiť jednoducho a slúžiť tým, kým sme a pritom nám ku tomu príliš veľa netreba. Veď náš poklad je u Neho.

Peter Hrubo

Po 86 rokoch, 8 mesiacoch aj 15 dňoch sme sa včera rozlúčili s Evkiným otcom.

Bol to skvelý muž viery. Keď ho v roku 1985 uväznili pre prílišnú aktivitu s mladými ľuďmi, jeden z jeho kolegov, farárov to komentoval slovami: „Nemusel byť až taký tvrdohlavý…“. A pritom, to bolo na ňom to najlepšie! On vedel komu uveril a tak vyzeral aj jeho život. „Každému farárovi by sa to zišlo…“, komentoval, keď ho prepustili z väzenia.

Bol to muž, ktorý pozeral vpred, na fakulte ho spolužiaci prezývali „Lev“. Bol poctivý a veľmi priamy. Bol spoluzakladateľom Evanjelickej aliancie na Slovensku, ktorej aj nejaký čas predsedal, Modlitebného bratstva a Modlitebného spoločenstva. Bol aktívny vo väzenskej službe, navštevoval chorých, nebál sa tvrdej práce na duchovnom poli ani na (cirkevných) stavbách. Vyznával, že je pre neho cťou trpieť pre Krista.

Stratili sme skvelý vzor ale vieme, že iba na chvíľu! A predsa mnoho po ňom zostalo! Vlastne to najlepšie som dostal ja v podobe jeho dcéry.