Potopa v Žiline
Ako sa vraví: „Unikli sme iba o chlp!“ Zopár ľudí plakalo, zopár sa tešilo, zopár prejavilo súcit.
Dve hodiny stačilo na to, aby ulica, na ktorej je postavený Kompas, bola pod vodou. Odišiel som na obed a už som sa nevedel pre vodu dostať späť. Keď trošku opadla, vydýchli sme si. Ešte zo pätnásť centimetrov a mali by sme to v pivniciach. Horšie to bolo so susedom. Kým zatváral okná pred búrkou, do pivníc sa mu dostala voda až po strop. Na dvore mu zostalo nové nepoistené auto, zaplavilo aj to. „Veď aj chodíme do kostola, teda, najmä moja manželka…“, povedal. Život však ide ďalej. Tešiť sa a či smútiť? Ťažká dilema. Dnešné nešťastie nás môže stretnúť už zajtra. My sme dnes však v pohode. Vďaka Bože za to! Prosím poteš aj tých, ktorí v pohode nie sú.