Danny C. Jones, alebo – Muž, ktorý menil Slovensko
Mám pocit, že z istého hľadiska existujú tri skupiny ľudí.
V tej prvej sú tí, ktorých nemusíme… Nie, že by mali nejaký problém, ale jednoducho vám z nejakého dôvodu nesadnú. Neznamená to, že vzťah s nimi sa nedá rozvíjať, dá sa, avšak je k tomu potreba vynaložiť viac energie, ktorá nie je vždy po ruke. Patria sem zväčša ľudia, ktorí sú kritickí, negatívni, radi sa sťažujú, znechucujú, alebo majú neprimerané očakávania a málo podpory. Je dobre, že ich máme, pretože odhaľujú to, čo je v našom vnútri. Testujú náš život, našu trpezlivosť a naše postoje.
V druhej skupine sú ľudia (strašné rozdeľovať do skupín všakže, dúfam, že nebudem obvinený zo škatuľkovania) ktorí sú takými neutrálmi. Na rozdiel od skupiny prvej, neodčerpávajú vám energiu, ale vám ju ani nepridávajú. Jednoducho sú takí, normálni. Takýchto ľudí vo svete je drvivá väčšina. Stretávame sa s nimi denne na každom kroku. A je dobre, že ich máme, pretože bez nich by bol svet prázdny.
V skupine tretej sú ľudia, ktorí sú pre nás výnimoční. Keď ste s nimi, po určitom čase viete, že je to slávnostná chvíľa, „nabíjajú“ nás. Dokonca, aj keď ich lepšie poznáte a keď odhalíte ich slabé miesta, môžete si ich vážiť, pretože je v nich niečo, prečo s nimi chcete tráviť čas. Sú to ľudia plní milosti, ľudia s pevnou nádejou, že je niečo lepšie v nás. Ľudia, ktorí vám veria, že je v nás niečo neobyčajné, hodné ďalšieho rozvoja. Vidia v nás potenciál a teda nádej. Ak sú niekedy kritickí, tak len preto, aby vás posunuli ďalej, aby vyzvali, aby sme nezostali prešľapovať na jednom mieste.
Keď premýšľam na Dannym C. Jonesom, som si istý, že patrí práve do tretej skupiny. Neobyčajný, nevšedný, iný. Plný nádeje, človek, ktorý vidí, ako by mohli byť veci inak. Muž veľkých snov a ešte väčšieho srdca.
Keď som začal počítať to, čo Hospodin konal cez jeho život tu na Slovensku, po tom ako poslúchol Boží hlas a opustil „americký sen“, v krajine s jazykom na míle vzdialeným od jeho vlastného, zostal som stáť v úžase: Stmelil, spriatelil mládežníckych vedúcich zo všetkých protestantských denominácií na Slovensku (kto by si čo len pomyslel v tom čase, že niečo také je vôbec možné…). Vytvoril miesto, kde sa môžu stretávať a učiť pracovníci s mládežou – KPM (tu priniesol model tímovej práce na rozdiel od zaužívaného slovenského modelu „One man show“, alebo „ja mám právo veta…“). Prišiel s myšlienkou tvorby materiálov pre pracovníkov s mládežou – Balíčky (v súčasnosti Dávkaonline) a otvoril nám svet nových nápadov, skúseností a inšpirácie. Povzbudil jednu zo svojich spolupracovníčok, aby zorganizovala prvú medzidenominačnú konferenciu pre ženy (týchto konferencií do dnešného dňa už bolo 7). Bol pri zrode myšlienky Open-Air evanjelizačného festivalu CampFest (čas ukáže, akú úlohu zohrá práve tento festival pri duchovnom prebudení Slovákov), bol pri zrode Koncertov modlitieb a chvál. S Božou pomocou premenil sen o bezpečnom mieste pre stredoškolákov na realitu prostredníctvom Kompas Café (cez túto službu mnoho mladých ľudí poznalo a uverilo v Krista). Naštartoval sériu desiatok Anglických konverzačných táborov pre stredoškolskú mládež. Inicioval prácu ACET – prevencia proti drogám a AIDS, založil školu neformálneho vzdelávania – Škola pre pracovníkov s mládežou a Tréningové víkendy pre tímy. Prišiel s nápadom pracovných projektov ako most medzi kresťanskou a miestnou komunitou. Vytvoril priestor pre niekoľkých misionárov zo SR, ako aj z cudziny, aby sa zapojili do služby miestnych zborov v mládežníckej službe, atď.
To je iba čiastkový zoznam aktivít, programov, v ktorých mal prsty. Strohý, neosobný zoznam udalostí, cez ktoré však mocne konal a koná Hospodin. Pri tom všetkom Danny zostal sám sebou. Muž ako ho poznáme, so slúžiacim srdcom. Viete kto nám umyl schody tesne pred KPM, keď sme nestíhali? Nikto mu to neporadil, vždy mal oči na to, aby videl potreby okolo seba a srdce na to, aby tieto potreby pomohol naplniť.
Veľmi ma prekvapovala jeho kapacita pripraviť sa na službu slovom a tiež slúžiť slovom. Bolo zrejmé, že tento typ služby miluje. Preto sme ho tak radi počúvali. Z môjho pohľadu Danny je špecialista na odhaľovanie zabudnutých veršov Písma, ako napríklad: „Radujte sa, keď upadáte do rozličných pokušení…“, a na ich interpretáciu. Páčilo sa mi, že bol v Písme, hoci asi najviac efektívnym bol vtedy, keď mal evanjelizačné slovo mladým ľuďom. Vážim si na ňom, že nikdy nezmenil cieľovú skupinu pre ktorú mal hlbokú vášeň – mladých ľudí. Najlepšie stredoškoláci.
Danny si vedel urobiť čas pre tých, ktorí o to stáli. Premýšľal o tom, čo je dobré pre druhého, nebol zahľadený sám do seba. Vedel, že všetko čo vlastní, vlastne iba dočasne spravuje. A podľa toho sa aj správal. Pokorný a slúžiaci, s obdivuhodným citom pre estetiku, farby a dizajn. Naposledy keď sme spolu nakupovali vybral oblečenie pre moju ženu a tým ma zachránil, mal som čo priniesť zo služobky. A sedelo to…, vraj „oblieka“ takmer celú svoju rodinu… Vždy keď hovoril o svojej rodine, alebo o svojej žene (ku ktorej prechovával vrúcne city v priamej úmere s dĺžkou trvania ich spoločného zväzku), bolo jasné, že ich manželstvo je vhodným etalónom, či vzorom hlbokých vzťahov a zdravej jednoty.
Dannyho som videl ako človeka poslušného voči Božiemu hlasu a Jeho vedeniu. Spolupracovať s ním bolo pre mňa vždy dobrodružstvom. Dobrodružstvom, do ktorého nebolo vždy ľahké vstúpiť, ale vždy stálo za to. Jeho radikálna poslušnosť a odhodlanie urobiť to, čo chce Hospodin bola príkladná. V tomto snáď ešte viac obdivujem jeho rodinu, ktorá ho bola ochotná v poslušnosti nasledovať.
Vždy bol človekom, ktorý bol ľahko čitateľný a otvorený, pretvárka alebo zákulisné hry mu boli cudzie. Práve preto v jeho prítomnosti si sa mohol cítiť úplne slobodný. A možno pre toto bol tak ľahko zraniteľný, ale aj použiteľný v Kristových rukách. Vždy ma fascinovala jeho viera v ľudí, s ktorými spolupracoval, dôvera v ľudí s ktorými sa stretával, alebo ktorým slúžil. Bolo to také zreteľné, že sa mi až zdalo, že to naša slovenská kultúra založená na výkone a revanži sotva môže „stráviť“. Mám pocit, že sme si ho tu jednoducho nie len nezaslúžili, ale ani sme nedokázali dostatočne oceniť, koho nám tu Hospodin v Danny-m a jeho rodine poslal, a možno preto sa Hospodin rozhodol odvolať ich zo Slovenska a zavolať ich späť…
Čo napísať na záver? Že Danny bol bez chyby? Nie, nebol, zďaleka nie! Že vždy všetko zvládol? Nie nezvládol! A to je na tom asi to najlepšie, pretože bol tak isto ako my, ako aj ja, len a len človek. Krehkou nádobou cez ktorú sa dokazuje Jeho moc. Ale človek s pokorným srdcom a s Kristom v srdci, prežarujúcim všetko vo svojej prítomnosti. Človek, ktorý nás vyučoval milosti svojim životom, nie iba slovom. Učil nás milosti, o ktorej sme tak málo vedeli a o ktorej sa ešte stále potrebujeme tak veľa dozvedieť. Preto nám tu na Slovensku bude určite Danny a jeho rodina veľmi veľmi chýbať. Ak nie vám, tak mne a našej rodine určite!
Vďaka Bože za milosť, ktorú si nám v podobe rodiny Jonesovcov ku nám zoslal. Prosím používaj si ich naďalej ku svojej sláve.
“Pamätajte na svojich vodcov, ktorí vám hovorili slovo Božie a pozorujúc, aký bol ich východ, t. j. koniec ich obcovania, nasledujte takú vieru.”
Židom 13:7
PHf