Sedem anglických táborov organizovaných s ôsmimi partnerskými zbormi v SR (ECAV Košice, Bardejov, Prešov, AC Rožňava, CB Žilina a Levice a BJB Bratislava – Viera a Palisády) pre stošesťdesiatosem študentov nám prinieslo nové skúsenosti v službe. Považujem to za zázrak, že v čase krízy, keď bolo zložité zborom v USA poskytnúť tímy pre tento projekt, sa všetky plánované tábory uskutočnili a tiež to, že Pán Boh dal silu najmä našim 9 dobrovoľníkom zo zahraničia viesť 3 tábory za sebou.

Potvrdilo sa, že kempy prinášajú ovocie v hojnejšej miere v cykle jedenkrát za štyri roky. Zdá sa, že tento rok bol práve tým štvrtým úrodným rokom. Z celkového počtu 278 študentov urobilo rozhodnutie nasledovať Krista 45 študentov. Našou túžbou v rámci vízie 2×3 (po troch rokoch zdvojnásobené ovocie našej služby) je zorganizovať v lete 2010 dvanásť táborov pre neveriacich študentov. Modlíme sa za nové zbory na Slovensku, ale aj v zahraničí, s ktorými by sme mohli spolupracovať v tomto projekte. Do konca tohto roka budeme vidieť, kde sa nachádzame na tejto ceste.

Ja som sa osobne zúčastnil za TCK tábora košickej ECAV ako podpora jeho vedenia a na žilinskom (CB) tábore ako jeho vedúci. Oba ma utvrdili v presvedčení, že mladí ľudia majú veľký záujem o duchovné veci. Dôležité je mať k nim postoj lásky, zaujímať sa o nich a správne im podávať evanjelium. Tento rok sme upustili od prednášok počas táborov a zamerali sa na vedenie diskusných skupín, v ktorých sme hovorili o Božích príbehoch. Nebolo to ľahké, pretože mnohí zo študentov nevedeli slovami vyjadriť ani svoje názory. Napriek tomu, už samotné počúvanie príbehov z Písma bolo veľmi obživujúcou skúsenosťou pre všetkých zúčastnených. Na ilustráciu pripájam niekoľko vyjadrení od študentov zo žilinského tábora:

„Prišla som sem ako človek, ktorý nemal potuchy o kresťanstve, čo to je a o čo v ňom ide (prišla som kvôli angličtine). ale po tomto campe sa mi otvorili oči v zmysle, že vidím možnosť voľby. Nehovorím, že odchádzam ako veriaci človek, ale určite sa zamyslím nad niektorými vecami, na ktoré by som pred tým ani len nepomyslela. Neviem, ťažko sa mi to vyjadruje slovami takto, ale je pravda, že ako neveriaca v podstate žijem pre seba a to človeku neprináša veľké vlastné uspokojenie. Toľko opory ma fascinuje, ďakujem a ďalej premýšľam.“

„Som z toho až príliš veľkého štastia príliš zmätená, bol to najlepší týždeň za posledných pár rokov.“ „Gratulujem, bol to naozaj perfektný tábor a určite prídem aj o rok. Myslím, že sa vám podarilo “rozsiať“ vieru v Boha do myslí mnoho ľudí (vrátane mňa). Som veľmi štastná, že ste boli schopní zorganizovať niečo, čo je naozaj na nezaplatenie. Budem spomínať navždy.“

„Keď som sem prišla, celkom som neverila, že Boh existuje, ale teraz som si istá…“