Poznáte to sami. Sú dobré a sú zlé dni. Dni, kedy ide všetko hladko a dni, kedy sa zdá, že je lepšie ničoho sa „nechytať“. Aj Miro Žbirka si ho asi zažil, keďže spieva:
„Mám čierny deň, zlou nohou som vykročil
Zlou nohou do blata ciest, všade číha čudný pes
Mám čierny deň
Mám dnes skrátka čierny deň“
Tento týždeň som ho mal aj ja. Opäť mi neznámy vandal prepichol pneumatiku na aute. Keď som čakal kým zaplatím za opravu, v pneu servise mi padol mobil na dlažbu. Rozbil sa. Iniciatívne som sa podujal na vymenenie skla na svojom Iphon-e. Viac sa neprebudil. Večer, na hokeji som spracovával nohou rýchlu prihrávku nad ľadom. Minimálne dva týždne, si korčule nezaviažem pre bolesť v kotníku. Môj dvojročný MacBook, resp. jeho matičná doska sa rozhodla, že tak isto vstúpi do štrajku. A keď som sa pokúšal zálohovať si dáta na záložný HD, aj záložný disk skolaboval. No super! A nie v poslednom rade, náš foťák (Canon G10) ukončil svoju niekoľkoročnú činnosť zaseknutím objektívu. V ten deň mi z opravovne oznámili: „Radi vám ho opravíme, asi tak za 200Eur.“ Ďakujem, netreba…
Takto vyzeral môj čierny deň. Nehody sa zvyčajne rozkladajú na dlhší časový úsek, nie však v čierny deň, vtedy to je všetko naraz, je to ako sadza čierny deň.
Čierny deň je dňom skúšky našich postojov a viery. V tento deň máme slobodu rozhodnúť sa, buď ako Habakuk (3:17-18) „Keby nezakvitol a nebolo by úrody…, ja sa i tak budem veseliť v Hospodinovi…“, alebo tak po mojom, po ľudsky. Príklad hrdinov viery (Židom 11) však inšpiruje k prvej voľbe, aby i pri nás mohlo platiť Jóbove: „Počul som iba povesť o tebe ale teraz ťa vidí moje oko.“
Phf