Kde bolo tam bolo, bola raz jedna obec a tá mala výborného starostu. Rozprával mi skutočnú príhodu, ktorá sa stala v ich gazdovstve. Ako veľa občanov tej obce aj oni mali množstvo sliepok, kačíc a husí. Jedného odpoludnia šla gazdiná na dvor a čo nevidí? Všetky jej husi ležia mŕtve na zemi. Nepočula nič o tom, že by sa šíril nejaký husací mor, alebo choroba šialených husí, ale ich husi naraz všetky podochli. Neviem, či si vieš predstaviť aká je to veľká strata, prísť o kŕdeľ (asi 20) husí, z ktorých nemôžeš zúžitkovať mäso.
„Ale…, aspoň perie by sa dalo použiť!“, povedala si gazdiná. Celá domácnosť sa pustila šklbať perie. Keď už väčšina husí bola ošklbaná, zrazu sa husi začali hýbať a preberať. Keď začali pátrať po príčine zvláštneho javu, zistili, že milé husi sa jednoducho opili. Nazobali sa usadeniny z ovocia, ktorá vzniká pri kvasení vína a ktorú večer gazdiná vyhodila na hnojisko. Nuž radosť bola preveliká, husi sa prebrali, ale bolo ešte veľmi chladno na to, aby mohli takmer nahé chodiť po dvore. „Čo s nimi?“ Ušili im plátené vestičky, aby to husičky prežili a naozaj nepodochli, tento krát na zápal pľúc. Husi žijú dodnes, ak ich už medzi tým nezjedli.
Eva
P.S.:
„Víno a vínna šťava odníma rozum.“ Hozeáš 4.11.
„Neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopaš, ale buďte plnení Duchom.“ Ef.5.18