Tu je zopár príspevkov od účastníkov letných táborov KECY 2013

PO CB:
Čo mi dali KECY? Kamarátov, super zážitky, získala som motiváciu učiť sa angličtinu (aby som sa mohla s Američanmi nabudúci rok aj porozprávať :D). Proste všetko mi to dalo… Najlepší týždeň v mojom živote to bol! (Megy)

…keď som jej (mamke) povedala, že za ten týždeň som spoznala super ľudí, ktorých mám normálne radšej ako zvyšok mojich kamarátov tak… nechápala ako môžem mať niekoho tak rada za 1 týždeň. (Baška)

Na KECY som išla s tým, že je to konverzačný tábor a netušila som, že je zameraný aj duchovne. Z toho dôvodu ma tam prekvapilo otvorené zdieľanie osobných príbehov/problémov a najmä otvorené rozprávanie o Bohu. Nebol to pre mňa problém lebo aj pred tým som bola veriaca aj keď som nikdy predtým nezažila ozajstný, živý vzťah s Bohom. Počas Kecov sa však môj život úplne zmenil. Zmenil sa môj pohľad na Boha a spoznala som Jeho úžasnú lásku. Vyriešilo sa veľa mojich osobných problémov, s ktorými mi dlho nikto nevedel pomôcť a našla som tam pokoj, ktorý som dlho nevedela nájsť, čiže tento týždeň nie len že splnil, ale ešte aj vysoko prevýšil všetky moje očakávania. Každý deň kempu mal niečo do seba. Po príchode domov som začala žiť úplne inak a Boh sa stal živou súčasťou môjho života. Navyše som tam spoznala kopu skvelých ľudí, ktorý ešte pridali na kvalite kempu a s ktorými, dúfam, ostanem aj naďalej v kontakte. (Anička)

BA ECAV:
Vďaka tomuto campu som si uvedomil, že byť kresťanom nie je len o tom chodiť do kostola, na dorasty a žiť nejak slušne. Videl som okolo seba obrovskú snahu ľudí slúžiť a veľmi ma to povzbudilo. Aj keď som pred tým vedel, že by som mal postupne preberať zodpovednosť a pomáhať ďalej, vyhováral som sa na to, že nič odo mňa nikto nechce. Tu som zistil, že aj ja môžem byť užitočný a veľmi mi v tom pomohli aj ľudia z amerického tímu, ktorí ma povzbudzovali, že aj ja môžem ľudí viesť k Bohu a nie som nepotrebný. Tiež som si všimol na svedectvách ľudí, že ak Bohu dôverujeme na 100%, tak On nás nikdy nesklame. Síce s tým mám stále problém ale snažím sa osmeľovať a dôverovať Mu viac. (Samo)

BB BJB:
Kecy boli pre mňa niečo úplne nové. Nikdy som nič podobné nezažil a napriek tomu, že nemám rád veci, pri ktorých som v kontakte s ľuďmi, ktorých dokonca nepoznám, som za Kecy vďačný. Bolo zaujímavé spoznávať ľudí z „iných svetov“. Či už Američanov, ktorí boli od Slovákov chovaním celkom odlišní, ale aj veriacich Slovákov, keďže som podobných ľudí nikdy nestretol. Vďaka internetu sa dá zlepšovať v angličtine plno spôsobmi, ale možnosť vážne sa rozprávať sa naživo s ľuďmi, pre ktorých je to rodný jazyk, už tak bežná nie je. Vďaka Kecy som si to, ale konečne mohol vyskúšať a konečne si uvedomiť v čom sa ešte musím zlepšovať. Ďalej vďaka nemu zistil plno nových vecí o viere a ujasnil si pár nejasností, čo sa Boha týka. A samozrejme nesmiem zabudnúť na kemp dance. Je úžasné ako môže jedna činnosť človeka strašne baviť a pritom ho aj štvať. Ale som si istý, že každý ho nakoniec tancoval rád.

LV CB:
Pred tým, ako som išla na Kecy, netušila som, čo to je. Až kým neprišla moja veľmi dobrá kamarátka Linda do triedy. Sadla si vedľa mňa a pýta sa :,, Veva, nešla by si so mnou na Kecy ?“ ,,Kecy? To čo je?“ ,,To je taký kresťanský tábor, kde bude určite aj veľa zábavy.“ odpovedala mi. ,,No dobre, skúsiť to môžem, veď zato nič nedám.“ A tak som sa ocitla v Patrovci. Netušila som, čo ma čaká a bola som z toho trochu nervózna. Ale ako ubiehal prvý deň, zistila som, že som urobila najlepšie rozhodnutie v živote a to, že som sem prišla.
Celý tábor bol rozdelený do ôsmych skupín. Mňa pridelili do modrého tímu. Bola som veľmi šťastná, pretože naša americká vedúca bola Kristen, s ktorou som sa asi hodinu pred tým rozprávala a trošku som ju aj spoznala. Ďalej sme mali Američana – Stevena, Any, Zdena, Paťu, Matúša a samozrejme najúžasnejšie slovenské vedúce Mirku a Evku.
Každý deň začínal hodinou angličtiny, kde sme sa naučili mnoho fráz či slangových výrazov. Neskôr sme zdolávali rôzne prekážky na Iniciatívach. Tie sme museli riešiť vždy tímovo. Po Iniciatívach sme mali diskusie s Mirkou, kde sa nás pýtala – ako sa nám páčili hry a čo si o tom myslíme. Ja osobne si myslím, že nie vždy to bolo jednoduché zdolať, ale preto, že sme boli tím, nám to išlo vždy ľahko. Každý sme sa tu lepšie spoznávali a podporovali sa. Po obede nás čakali Activity. Tu sme hrali rôzne hry. Neskôr sme mali Dielničky i americké športy. Po večeri bol vždy hlavný program, kde sme tancovali Kecy tanec a hrala nám aj Kecy kapela. Každý večer sme si rozprávali príbehy z Biblie o Petrovi a Ježišovi. Potom sme o tom diskutovali v skupinkách, kde sme mohli povedať vlastné názory. Podľa mňa to bolo niečo úžasné. Každý deň sme mohli byť o čosi bližšie k Ježišovi a zamýšľať sa nad svojimi životmi, čo by sme v nich chceli zmeniť. Po programe nás čakali E-nighty. Tie boli vždy na inú tému. Mohli sme sa rozprávať, tancovať a samozrejme aj opekať.
Som veľmi rada, že som tu mohla stráviť taký nezabudnuteľný týždeň plný smiechu. Myslím si, že Kecy nie sú len taký obyčajný tábor, sú niečím jedinečné. Nedajú nám len možnosť spoznať veľa nových kamarátov alebo zažiť s nimi mnoho srandy, ale hlavne nám dajú možnosť viac spoznať Boha a zistiť ako nám pomáha aj v tých najťažších chvíľach. Pre mňa boli Kecy miesto, kde som sa rozhodla zmeniť svoj život a viac sa zaujímať o Boha.

PO ECAV:
V čase, keď som si začal plánovať letné prázdniny, som vedel, že musia obsahovať Kecy camp.
Veľmi ma oslovil názov, pretože pre mňa osobne to bol naozajstný Reconnect. Pred dvoma rokmi som sa už zúčastnil Kecov – Collision, ale po nich som prerušil spojenie s komunitou a tak trochu aj s Bohom. Vedel som už, čo asi môžem očakávať. Avšak týždeň, ktorý som prežil, prekonal všetky moje očakávania.
V prvom rade som neočakával také vrelé prijatie. Samozrejme, pre Američanov je typické, že pri príchode autobusu ho skoro prevrátili a účastníkov campu zavalili objatiami. Milo na mňa doľahlo vedomie, že napriek tomu, že som sa s ľuďmi z komunity nevidel skoro dva roky, pamätali si ma, vôbec to neriešili a tešili sa, že som opäť zavítal na camp. Bol som im za to veľmi vďačný. Kecy sa ešte ani poriadne nezačali a ja som už vedel, že to bude naozaj požehnaný čas so skvelými ľuďmi.
Úprimne som sa pred campom najviac tešil na Američanov. Nebyť ich, asi by som sa ani neprinútil prísť. Veľmi mi chýbali, ako ľudia ale aj ako stelesnenie pohody a zábavy. Pokecať si s nimi je naozaj na nezaplatenie. Avšak hneď prvý deň som si začal uvedomovať, že to nie je len o zlepšovaní sa v angličtine…
Postupne sa mi začali vracať spomienky na základné črty campu: Kecy dance, kapela, aktivity, iniciatívy, čítania, príbehy atď. Dostával som sa do atmosféry, typickej asi iba pre tento camp. S úsmevom som sa pozrel na rozvrh týždňa, a vedel som, že si na tom dal niekto poriadne záležať. Nechápal som ako tím prišiel na také originálne aktivity, scénky a e-nighty. Vážil som si ich za to, že okrem toho, že robili všetko to, čo študenti, zvládali aj prípravu campu. Keď som sa niekoho z tímu pýtal či si popri tom všetkom dokáže aj užívať camp, povedali mi, že si to užívajú iným spôsobom. Pochopil som, že im v tom pomáha Niekto veľmi silný.
Miesto, kde sa Kecy konali bolo ako stvorené na podobné akcie. Areál, taký veľký že ani Američan frisbym nedohodil, sa dal využiť na športy, spoločenská miestnosť na perfektný program. Altánok bol útočiskom umelcov, príroda poskytla priestor na rozjímanie.
Každý si nájde to, čo mu najviac vyhovuje. Niekto má radšej športy, niekto angličtinu, iný zase celý deň čaká na ďalší príbeh… to všetko tu človek nájde. Osobne mi vyhovuje kombinácia toho všetkého. Napriek tomu to nepôsobí chaoticky alebo neusporiadane, každá časť má svoje miesto a je to úplne prirodzené.
Najhoršie na celom campe je to, že trvá iba týždeň a aj tých pár dní zbehne neuveriteľne rýchlo. Ak by sa ma niekto spýtal, čoho som robil na campe najviac povedal by som, že som ho celý presmial. Kompletne, od rána do večera. Ranný program, angličtina, iniciatívy, aktivity, crafty, športy, program… keď smiech predlžuje život, už som asi nesmrteľný.
Nikdy som nebol silným kresťanom, väčšina mojich priateľov v Boha neverí. Kecy mi pomohli zmeniť tieto tvrdenia o mne. Veľmi na mňa zapôsobili príbehy ľudí, ktorí sa s nimi nemali problém podeliť, aj keď to nebolo vždy ľahké. Povzbudilo ma to a rozhodol som sa zmeniť niečo v mojom živote. V Boha som veril, ale musel som sa ešte naučiť dôverovať Ježišovi. Veľakrát som sa poďakoval organizátorom a tímu za ich úžasnú prácu, ale za všetko môžem ďakovať jedine najvyššiemu Organizátorovi. Viem, že mi týchto ľudí poslal do cesty aby mi ukázali cestu k Nemu.
U mňa Reconnect splnil svoju podstatu do bodky. Pravdupovediac mi toho dal viac ako som prosil: skvelých priateľov, rozšírenie obzorov, skúsenosti a priblíženie sa na ceste k Ježišovi. Kecy sa už pre niekoho dávno skončili, ja som si však povedal, že to pre mňa neplatí. Rozhodol som sa plynulo pokračovať do ďalšieho campu prostredníctvom follow-up-ov a od začiatku školského roka aj skupinkou. Myslím, že by sa nenašiel človek, ktorý by na camp spomínal inak ako v najlepšom. (Miro)

ST CB:
Ahojte!
Posielam tento list ako vďačnosť, za najkrajšie prežité prázdniny aké som kedy zažil.. som strašne vďačný a rád, že som mohol spoznať takých skvelých ľudí, akí boli na kempe a hlavne sprostredkovateľom, ktorí nám pripravili nezabudnuteľné zážitky.
V tomto kempe som sa oveľa zlepšil v angličtine, naučil som sa sebestačnosti, komunikácie a veľa podstatných vecí do života.
A však najlepšie je to že som našiel v svojom srdci miesto pre niekoho kto mi priniesol niečo viac, niečo čo som doposiaľ nepoznal je to Ježiš.
Preto som rád že som sa s nim mohol zoznámiť takto, prostredníctvom kempu, ešte raz veľmi ďakujem! (Janči)

ZA CB:
V dňoch od 15.-21.júla som sa zúčastnila anglického konverzačného tábora, ktorý sa konal v Námestove na Orave. Bývali sme v krásnom prostredí Oravskej priehrady v hoteli Studnička. Spoločnosť na tábore nám robilo niekoľko veľmi milých Američanov, ktorí boli vždy ochotní si nás vypočuť a porozprávať sa s nami. Jedna z nich bola aj so mnou na izbe, z čoho mám radosť, lebo som si tak mohla precvičovať svoju angličtinu ešte častejšie.
Program na tábore bol veľmi zaujímavý. Po raňajkách sme sa stretli a začali deň campdancom, mali sme rôzne videá a potom sme sa rozdelili podľa úrovne angličtiny do malých skupiniek a mali sme dvojhodinové vyučovanie. Hodiny boli vedené Američanom a podľa mňa boli veľmi zaujímavé. Keďže to bolo vyučované zábavnou formou, vôbec som to nebrala ako povinnosť, ale tešila som sa na ďalšie lekcie.
Po obede sme zvyčajne mávali športové aktivity, ktoré boli taktiež veľmi zábavné. Celkovo som sa naučila spoliehať sa na iných ľudí vtedy, keď to daná hra vyžadovala a tak som v nich aj nadobudla dôveru.
Pre mňa osobne boli asi najzaujímavejšie večerné programy, ktoré pozostávali z rôznych hier a videí (KECY news), za ktorými nasledovala prednáška a následná diskusia na danú tému.
Po večernom programe sme vždy zakončili deň E-nightom, ktorý sa niesol v znamení rôznych tém. Mali sme kostýmy aj jedlo súvisiace s touto témou, čo sa mi veľmi páčilo. Najzaujímavejší bol pre mňa posledný večer a úžasné ukončenie tábora témou Great Gatsby.
Celkovo vo mne tento týždeň zanechal veľa pozitívnych spomienok a spoznala som tam mnoho nových ľudí, ale aj sa zblížila s tými, ktorých som už poznala. Bol to krásne strávený čas a dúfam, že tam budem môcť ísť aj o rok ☺ (Helena)

ZA ECAV:
Tento rok som bol na KECY po tretíkrát a znova sa moje očakávania splnili. Každý rok sú KECY lepšie a lepšie, a preto musím povedať, že tohtoročné KECY boli pre mňa zatiaľ najlepšie. Každý rok sú tam úžasní ľudia, ktorí veria v Boha a snažia sa viesť ľudí k nemu. A to je práve to, čo mi tieto KECY priniesli. Títo ľudia mi ukázali Boha a pomohli mi získať dôveru a vieru v neho. Vďaka nim som konečne uveril a aj kvôli nim mám väčšiu túžbu spoznávať Boha.
Kecy Camp bol bezkonkurenčne ten najlepší tábor, na akom som bola. Už len to privítanie nás študentov bolo nezabudnuteľné. Od samého začiatku až do konca tohto tábora som mala úsmev na tvári. Cítila som sa, ako keby tí všetci ľudia boli moja druhá rodina. Zažila som tam s nimi veľa radosti. Všetkých organizátorov, spolutvorcov, študentov a aj kamarátov z Ameriky som si veľmi obľúbila. Odkedy som prišla na Kecy , cítim sa ako znovuzrodená. Mám oveľa krajší pohľad na svet a začala som inak vnímať Boha. Mám pocit, akoby som sa k nemu priblížila o malý kúsok . Najprv som sa bála dňa kedy sa tábor skončí, no teraz viem že tým sa všetko iba začalo. Preto sa veľmi teším na všetky ďalšie stretnutia. Všade v blízkosti ľudí z Kecov pociťujem Božiu prítomnosť. Keby som mala pomenovať tento tábor iným slovom, to slovo by bolo „raj“.