Počas konferencie, ktorú sme organizovali pre misionárov Josiah Venture (JV) s témou Search & Rescue Hľadaj a zachráň mi to došlo. Doposiaľ som šiel životom s tým, že keď na niekoho „narazím“ a uvedomím si, že by bolo dobré, povedať mu evanjelium, spravím tak. A samozrejme aj počas táborov pre hľadajúcich a tak… Zmena môjho premýšľania sa udiala v septembri 2012,

keď som porozumel tomu, že Pán Boh hľadá a zachraňuje a chce si ku tomu používať ľudí, ktorí mu patria (Mt.28, Lk.19:40). Ľudí, ako som i ja, ľudí, ktorí hľadajú, nie iba čakajú, či na niekoho natrafia… Vraví sa, že určitú činnosť treba opakovať dvadsať jeden dní po sebe, aby sa nám stala vlastnou a prirodzenou. Skúsim to teda po dobu 1 roka, pokúsim sa minimálne 1krát týždenne: 1, Viesť duchovný rozhovor aspoň s jedným človekom. 2, Vysvetlím mu evanjelium. 3, Vyzvem ho ku konkrétnemu kroku, ktorý by ho posunul bližšie ku Pánu Bohu (ak budem vedieť ako). To je môj sľub Pánu Bohu. A to všetko aj za cenu, že budem musieť ísť na ulicu. Och ako nemusím pouličné evanjelizácie, ale čo už, sľub je sľub! Po troch mesiacoch skúseností s „Hľadaj a nájdi“ si uvedomujem, že najväčší osoh to prináša mne. Vidím, že Pán Boh koná v behu života. Už nemusím iba čakať na otvorené dvere príležitostí k zvestovaniu Dobrej správy. Pozval ma/nás k ich otváraniu. Veď hľadaj a zachráň, je výzvou pre všetkých tých, ktorí Jemu patria – Lk.15., Mt.28.19. Pridáš sa?

Niekoľko zjednodušených a skrátených príbehov a skúseností (zaznamenaných po týždňoch) pre lepšie uchopenie novej paradigmy spomínam nižšie. Niektoré mená sú schválne zmenené.

—– 2. časť
18.12-23.12 – Ja ženám neverím…
Fero je v mojom veku, je dva krát ženatý – nešťastne aj zatiaľ lepšie. Má tri deti. Potešilo ma, že ľudia dokonca aj v mojom veku dokážu zmysluplne komunikovať a počas cestovania vlakom nielen hľadieť do blba. Potykali sme si. Proces zdieľania je časovo náročný. Všimol som si, že so staršími ľuďmi mám tendenciu chodiť okolo horúcej kaše. Nakoniec sme sa však dostali ku etike, Bohu, mojej konverzií a zmeny smerovania života kvôli Kristovi, k nádeji v ňom aj pre tento svet. Avšak nedotiahol som rozhovor k výzve. Vnútorne som mal dajaký blok spýtať sa, kde môj nový známy v tom celom je. Nedohodli sme sa na jeho tvrdení, že ženám sa nedá veriť (vraj žiadnej), súhlasil však s duchovným princípom sejby a žatvy. Mal som pocit, že sme prebrali takmer celý svet a predsa som neartikuloval Kristovu výzvu. Bože, prosí, pomôž mi. Zmiluj sa prosím aj nad Ferom.

11.12-17.12 – A budem tomu rozumieť?
Na ceste do Prešova som hovoril so študentkou práva. Štvrtáčka, kedysi chodila do kostola ale sklamala sa. Bibliu nikdy nečítala. Aj pred nedávnom v ňom bola ale nechápe prečo farár manipuluje. Vravel vraj o tom, že hrozno, keď je na viniči a odpadne, zahynie (Ján 15.5). Viničom bola podľa jeho interpretácie cirkev, ktorá zadovažuje život pre človeka. Cítila silné obvinenie od človeka. Podľa nej, neprávom. Po mojom príbehu na ceste s Kristom som jej daroval výtlačok Nového zákona. Spýtala sa: „A budem tomu rozumieť?“. Prekvapila ma, na študentku práva vo štvrtom ročníku nie silné sebavedomie… „Budeš! Neboj sa!“ Veď On hľadajúcemu odhaľuje svoje pravdy (Mt.7:8).

3.12-10.12 – Výzva prekonať horizont
Opäť som sa stretol s Tomášom (viď stretnutie z 1.-7.10 – príbeh uvedený na mojom blogu). Pán Boh vypočul aj moje modlitby. Tomáš získal prácu. Jeho rozbitosť sa mu už lepšie nesie. Avšak nie je to stále na vyskakovanie. Pán Boh bol v rozhovore s nami, dostali sme sa k podstate veci. Vyzval som ho k „prekonaniu horizontu“. Ak by som to mal zrozumiteľne napísať, povedal by som, že občas sa v živote zasekneme spôsobom, že neviem bez vypätia síl pokračovať ďalej. Nejaký program (hriech, lož, ktorej sme uverili, poviazanosť, ktorou sme sa nechtiac spútali…) podvedome zamestnáva a preťažuje náš „procesor“. Toto sa stalo Tomášovi. Moja výzva smerovala k tomu, aby sme sa spoločne stretli a modlili sa o odhalenie a o poznanie toho, čo vysáva jeho životnú „šťavu“ a o Kristov vhľad a Jeho uzdravenie. Súhlasil, už len čakám na konkrétny termín.

26.11-2.12 – Stret odlišných planét
Vyšiel som po hokejovom tréningu s chalanmi do pub-u. Škoda, že nemohol so mnou ísť Rado, s ktorým sa už nejaký ten čas poznám a s ktorým hrávam v útoku. Bol som s tromi novými chlapmi, čo sa ku nám práve pridali. Celkom dobrí hráči. Morálka bola však o dosť slabšia. „Už sa teším na turnaj v januári“, s úsmevom hovoril jeden z nich. „Na posledy som povedal mojej, že turnaj končí až v nedeľu. V sobotu po turnaji som si našiel nejaké dievča a strávili sme spolu celú noc. Taký som bol zrobený! Doma ma moja ľutovala, že aký som unavený…“ Ja som sa tento večer nezmohol ani na slovo, očividne žijeme v úplne odlišnom svete. Čo sejeme, to budeme i žať! Táto pravda platí v oboch svetoch, hoci sú eticky tak vzdialené. Tento krát som dostal výzvu ja. Ako vôbec zareagovať? Poraďte prosím niekto!

19.11-25.11 – Ak som dostatočne dobrý, dostanem sa do neba. Teda, dúfam…
Dnes som viezol suseda do mesta. Nie, že by som ho mal rád, ale nasáčkoval sa mi do auta, tak čo som mal robiť. To je taký zvláštny sused, taký kritik dôverníka nášho vchodu (teda kritik mojej osoby). Obzvlášť vtedy, keď nefungujú nejaké veci a treba vziať skrutkovač a začať riešiť veci. Dlhý príbeh skrátim. Starší pán je zhovorčivý a preto nie je nič ľahšie ako viesť rozhovor na duchovné veci. Do kostola nechodí ale inak je výborný, pravoverný katolík. Na otázku, čo si myslí ako sa dostať do neba odpovedal: „Keď budem robiť dobre! Ak budem dostatočne dobrý, dostanem sa do neba. Teda, aspoň dúfam…“. Aká výborná príležitosť pokračovať cez autoritu Písma. Ale to už počas ďalšieho stretnutia.

12.11-18.11 – Príliš zaneprázdnený príliš prízemnými záležitosťami
Tento týždeň som bol uväznený v kancelárií a ani poriadne neviem čím, hoci som sa modlil o príležitosť, dajako sa mi nevyskytla a tiež som sa nezdvihol a nezašiel do mesta vyhľadať ju. Týždeň bol krátky, pretože sme ako rodina cestovali na pobyt v Sélah a tak sa mi rýchlo skrátil. Hoci myslím, že i tak som bol nedôsledný výjsť von a podeliť sa s dobrou správou. Chýbalo mi to, veľmi a viem, že nie len kvôli mne. Týždeň bez zdielania o nádeji v Ňom bol pre mňa z určitého pohľadu prázdnym.

5.11-11.11 – Mal by to vedieť, nevie však
Včera som hovoril so šéfom reštaurácie. Má zaujímavý životný príbeh. Študoval na katolíckom seminári, po roku nadobudol istotu, že nie je na správnom mieste. Nejaký čas strávil v mníšskom ráde, no dnes vedie svoj podnik. Na otázku, kde si myslí, že skončí po smrti odpoveď nemal. Je to ťažká otázka. Otvorili sme spolu Písmo a pokúsili sa nájsť odpoveď. Moja výzva pre neho bola, aby pred Bohom vyznal, že je stratený, hriešny, aby uveril a vyznal, že Ježiš je dostatočný na jeho záchranu a aby pozval Pána Ježiša do svojho života a uznal ho za svojho Pána. Tento týždeň, prípadne na budúci sa s ním stretnem a verím, že sa dozviem viac o tom, ako sa ku tomu postavil.

—– 1. časť
29.10-4.11 – Na jednaní so spoluvlastníkom cesty
Predvčerom ma navštívil sused. Pred dvomi rokmi sme mu odpredali spolupodiel, niekoľko metrov štvorcových cesty vedľa Kompasu. Za nekresťanské peniaze (nemali sme záujem predať a tak sme ponúkli astronomickú sumu a keďže šlo o strategickú časť cesty, dohodli sme sa…). Kupca mi v čase realizácie obchodu povedal, že si naštudoval z webu čo robíme a kvôli tomu, ide do tohto obchodu. Bral to ako sponzoring. V pondelok sme okrem biznis záležitosti, týkajúcej sa spratania lístia z našej spoločnej cesty, rozprávali o stave spoločnosti a možných riešeniach. Výborná príležitosť vysvetliť evanjelium a podeliť sa o svoj a Jeho príbeh. Naviac, v mojej kancelárií som mal viac slobody povedať čo chcem. Pri zdieľaní evanjelia som si uvedomil, že schéma mostu je pre dospelých ľudí, ktorí vyrástli mimo Písma, veľmi schématická. Tak isto som mal pocit, že som trochu znervóznel a počas predstavovania evanjelia som mu nedal dostatok priestoru na otázky. No aj tak som rád, že som sa ku tomu dostal a premýšľam nad tým, čo by mal byť ďalší krok. Ďalšia vec, ktorú som si uvedomil, je veľká potreba kontinuálneho spojenia so Svätým Duchom, bez Neho má rozhovor tendenciu viaznúť, či strácať na prirodzenosti. Modlím sa ako ďalej s naším susedom.

22.-28.10 – Hurá domov, resp. cesta do Paríža
36 ročná právnička Filis z Hamburgu si prisadla ku mne. Vyzerala aspoň o desať rokov mladšie a jej korene sú v Turecku. Rodičia sa presťahovali do SRN za prácou a keďže dobré vzdelanie v Nemecku je možné aj pre deti emigrantov, Filis sa teší z výhod top vzdelania i zo života. Pôvodne bola ateistka, dnes však verí, že existuje nejaká neosobná sila. Hoci korene má v mohamedánstve, rodičia ho nepraktizujú. Mal som pocit, že moje vysvetlenie evanjelia Filis a tiež výzvy k poznaniu osobného Boha, Ježiša Krista bolo doposiaľ najzrozumiteľnejšie a možno aj najsilnejšie. Počula nielen môj príbeh ale aj evanjelium. Vyzval som ju, aby volala ešte dnes k Ježišovi, aby sa jej zjavil a predstavil sa ako osobný Boh, ktorý je Bohom Biblie. Modlím sa, aby mala ku tomu odvahu. Poučenie z tohto stretnutia je, že pri dostatku času na Jeho veci, je všetko oveľa lepšie a najmä ak sa to spojí s praktickou stránkou pomoci, služby či poznávania.

15.-21.10 – Smerom na Josiah Venture Board meeting
Vedenie JV ma pozvalo na stretnutie Josiah Venture board-u (Správnej rady, ktorej som na dva roky členom) a tak som na Exit Tour do Popradu ísť nemohol. V lietadle smer Chicago som sedel medzi dvomi ženami čosi nad 50. Inak v strede je oveľa lepší „flek“ ako pri okne, pretože ak sa jeden nechce rozprávať, človek má aspoň ešte jednu možnosť k rozhovoru, suseda. Ďalšia výhoda lietadla je, že vám človek nikam neutečie a tiež, že minimálne pri štarte a pri pristávaní ľudia nemôžu používať elektronické zariadenia, sluchátka… A je tu veľmi veľa času. Takže k veci. Po mojej ľavici sedela žena, ktorá evidentne nehovorila po Anglicky. Po pravici američanka, nejaká zbožná žena, to som však nevedel. Milica zo Srbska je učiteľkou na vysokej škole v Záhrebe, ide navštíviť svojho syna s rodinou. Verí vo všetko a zároveň v nič, v energiu i pozitívnu silu človeka, možno i v reinkarnáciu, ťažko povedať. Vytiahol som Ipad a namaľoval som jej príbeh spásy podľa Písma. Prešli sme do materinských jazykov a atmosféra sa uvoľnila, pozval som ju, aby ďalej hľadala, pretože je dôležité, ako to je s človekom po smrti. Bolo to veľmi milé a srdečné, osem hodinové cestovanie, zabavili sme sa tiež vypĺňaním vstupných formulárov do USA. Cesta je zrazu radostnejšia, pohodlnejšia i zmysluplnejšia.
Taxikár v Chicagu bol moslim, veril v dobro človeka. Vysvetlil som mu príbeh spásy ako som len najlepšie vedel, bol to však starší muž tesne pred dôchodkom. Zmena životného „kurzu“ je obzvlášť ťažká ak je v kontexte iného vierovyznania, či pokročilejšieho veku… Modlím sa však, aby sa i nad ním Pán Boh zmiloval. Potrebujem si viac naštudovať o moslimoch.

24.12-30.12 – Prečítaj si Bibliu, tam sa to dozvieš
Marek bude tento rok maturovať. Jeho radosťou je byť s priateľmi. Jeho rodičia pracujú v Rakúsku, preto na Vianoce bude iba so starou mamou. Najlepším darčekom pod stromček by bolo, keby mohol byť so svojím dievčaťom na Vianoce. Na otázku, čo si myslí, že by sa s ním stalo, keby dnes večer zomrel, nemal odpoveď. Hoci už o tom premýšľal. Možno niekedy… Povedal som mu o Ježišovi. „Verím v Neho!“ povedal. Nevedel však o tom, že je život po smrti. Vyzval som ho, aby si prečítal Nový zákon, tam Ježiš vraví, že: „Kto verí vo mňa, aj keby zomrel, bude žiť!“ Dufám, že Marek si evanjelium prečíta a uverí nielen tomu, že Ježiš je. Na budúce potrebujem mať so sebou vždy buď výtlačok Nového zákona alebo nejaký relevantný traktát. Duchovné konverzácie ma vnútorne posilňujú.

8.-14.10 – Exit Tour – jeseň 2012
Tento týždeň bol viac než bohatý na kontakty a zvestovanie. Usporiadali sme Exit Tour v Bardejove. Prekladal som brata Thomas-a Grauman-a. Evanjelium študentom zvestoval denne, po obede ešte pridával 1 prednášku (Dva krát zachránené dieťa) v miestnych cirkevných zboroch. Osobne som v prvý deň hovoril s Maťom, bolo to v jedálni, najskôr som sa snažil prihovoriť iným chalanom, potom však prišiel chlapec na vozíčku bez oboch nôh. Vravel som si, že mi aspoň neutečie… Po tom ako som sa dozvedel jeho príbeh (v ôsmych rokoch ho zrazilo auto keď išiel na bicykli) povedal som mu svoj príbeh s vysvetlením evanjelia. Spýtal som sa ho, kde si myslí, že je vo vzťahu s Pánom Bohom. Ukázal, že na hranici smerom k Bohu. Porozumel tomu, čo musí spraviť, aby sa dostal k Nemu. Vyzval som ho, aby nečakal, aby ho ešte dnes, pred tým ako pôjde spať, pozval do svojho života. Neskôr som si vravel, že škoda, že som ho nevyzval hneď na mieste, v jedálni. Verím však, že On má pre Maťa svoje plány i pozvania.
Počas Exit Tour prvý deň na našu výzvu záujemcom o duchovné veci, v triede cez prestávku zostalo 35 študentov. Tí si vypočuli evanjelium a predpokladám, že sa aj vnútorne s nami modlili modlitbu spásy, záchrany. Na konci týždňa ich bolo 185. Chudák David (vedúci mládeže z BJ), čo len teraz bude robiť? Na tretí deň Exit Tour, Ed (kolega misionár z TCK) prišiel ku mne s iným Martinom. S tým, že bude lepšie, keď mu ja vysvetlím veci po Slovensky (Ed je z USA), to čo treba. Martin prišiel s otázkou a túžbou priblížiť sa Pánu Bohu. Niet krajšej túžby! Vysvetlil som mu evanjelium, prešli sme niektorými pasážami z Písma, týkajúcimi sa večného života vrátane odpustenia a prijatia z Božej milosti. Potom po mne opakoval modlitbu spásy s osobným pozvaním Pána Ježiša do svojho života. V modlitbe proaktívne pokračoval a vyjadril prosbu: „Dobrý Bože, pomôž mi zaslúžiť si večný život.“. Skoro ma porazilo, opäť som vzal Písmo a ukazoval na to, že Biblia hovorí, že spása je zdarma, nedá sa zaslúžiť – Rim 6.23, Jan 1.12, Rim 10.13, 1.Jn.524, 5.13, Jan 20.31… Modlili sme sa druhý krát. Martin sa ma neskôr spýtal: „naozaj je to takto jednoduché?“ U nás v škole o tom nevie nikto, pracujeme na tom, aby sme si to zaslúžili…“. Bardejov bol neprekonateľný, riaditeľ z nejakej strednej školy nás prišiel poprosiť, aby sme prišli aj na ich školu. Žiaľ, keďže sme každý deň už na nejakej boli, nedalo sa prísť a prednášať u nich. Zrušil preto, myslím že až dvom triedam, vyučovanie a ich študenti prišli na prednášku na škole, kde sme robili Exit Tour. Dalo by sa ešte veľa písať ale stojím vo vlaku a je mi po dlhej ceste z Rockford-u dosť nepohodlne, ale ku tomu neskôr.

1-7.10, 2012 – Na námestí v Žiline
Na Mariánskom námestí som sa stretol s Tomášom. Ten sa pred cca dvomi mesiacmi vrátil z U.K. úplne rozbitý. Dievča sa s ním rozišlo, v práci napriek sľubom, ho nepovýšili a preto teraz hľadá prácu na Slovensku. Pomerne málo spí a nevie čo so životom. Pýtal som sa ho (vediac, že má korene v kresťanskej rodine), či odovzdal túto vec ale aj svoj život Pánu Bohu. Tvrdil že áno, snažil som sa s ním prejsť cez jednotlivé kľúčové otázky pri rozhodnutí pre Krista. Výsledok skôr naznačuje hlboké sklamanie zo života, vrátane života s Pánom Bohom. Nemali sme veľa času, chcelo by to však preskúmať otázku Kristovho panstva v jeho živote a potom tiež sedem základných oblastí, v ktorých Satan získava pôdu pod nohami v živote kresťana a možno tiež realizovať serióznejšie poradenstvo. Škoda, že Tomáš s nami nakoniec nemohol ísť na Exit Tour, hoci chcel. Na druhej strane dobre, že získal prácu. To je dobrá psychohygiena. Premýšľam o tom, čo som nedotiahol, možno by to len chcelo pokračovať v stretávaní, celkom dobrý nápad veru. Kontakt na Tomáša stále mám.

24-30.9 – Hľadaj a Zachráň – Hľadanie príležitosti
Urobil som si plánovaný výjazd do mesta. Zašiel som za Milošom ale ako som už spomenul, v kníhkupectve už nepracoval. Čakal som, že sa kolega chytí do diskusie ale preceňoval asi tisíc kníh, tak som videl, že sa nevie sústrediť na mňa, resp. rozhovor. Potom som v Auparku stretol dílerov áut. Čo to som sa dozvedel, ako je ťažké stáť na podpätkoch celý deň a nemať potuchu, aký je rozdiel medzi dízlom a benzínom v predstavovanej ponuke. Kus reči som dal s chlapíkom čo predáva Hyundai-e. Celkom dobre sa to rozvíjalo ale keď dal otázku čo robím ja, bol som pomalý a nedôsledný v reakcií. Premrhal som príležitosť, kvôli ktorej som tam prišiel. Nevedel som si poradiť, ako sa vrátiť do diskusie k duchovným otázkam. Svojím spôsobom sa zdalo, že čas to bol premrhaný ale nie je to tak. Naučil som sa, že netreba chodiť okolo horúcej kaše. Na budúce snáď budem múdrejší, rýchlejší a citlivejší na Jeho Ducha.
V čakárni u lekára som sa stretol s mojím priateľom zo študentských čias, Janon. Podniká vo veľkom, je kresťan, nominálny evanjelik s filozofiou: „štátu nič nedarujem, pretože štát nič nedaruje mne“, v praxi to znamená, mám dom, niekoľko áut a neplatím žiadne dane. Stihol som mu povedať svoj príbeh obrátenia. Nazval ho reštartom, niečím, čím sú obdarovaní iba niektorí, prial by som si, aby som mal viac času na vysvetlenie, že Pán Boh chce reštartovať (nájsť) i jeho, všetkých, ktorí o to stoja. Snáď na budúce, veď naše mesto je malé.

17-23.09, 2012 – Týždeň v ktorom som začal
Stretol som Miloša v kníhkupectve, v tom čase bol ešte predavačom v Panta Rhei v Auparku v ŽA. Keď som sa modlil o to kam ísť, porozumel som že dobré miesto na rozhovor je v oddelení duchovnej literatúry. Rozhovor začal otázkou na kníhkupca, čo dnes mladí ľudia najviac v oblasti duchovna čítajú. O cca 15 minút sme sedeli s predavačom na koberci. Potykali sme si. Rozoberali sme s Milošom život, jeho rozchod so snúbenicou, pomery doma, jeho aktivity ako budhistu atď. V kresťanstve resp, kresťanoch sa sklamal. Počas rozhovoru som mu vysvetlil evanjelium, pozdávalo sa mu to, dávalo mu to zmysel a neoponoval, žiaľ nenašiel som u seba silu, aby som bol dostatočne osobný vo vysvetlení, čo mu hrozí ak Pán Ježiš nebude jeho Pánom. Rozhovor po sediačky na koberci v Panta Rhei trval cca hodinu aj dačo. Pozval som ho ku duchovnému, štvordielnemu štúdiu „LOOK“, ale vravel že končí v práci a ešte nevie, čo s ním bude ďalej, ale že jeho kolega by mohol mať záujem. Povedal som mu, že prídem ešte predtým, ako mu skončí pracovný pomer v kníhkupectve a že sa s ním spojím, keď budem opäť v Žiline. Zašiel som za ním opäť, keď som sa vrátil z JV konferencie a keď sa mi utriasli veci v office, ale už tam nepracoval. Asi skončil skôr ako mal. Bývalý kolega si vzal odo mňa tel. číslo, že sa s ním dajako spojí ale zatiaľ sa Miloš ešte neozval. Škoda, snáď sa nájde nejaký kresťan, ktorý by dobre Milošovi odrážal Krista. Druhý krát musím byť v následnej práci rýchlejší.

Ak si sa dočítal až sem
Gratulujem!
PHf