Máš nejaký nápad, nejaký tip? Na začiatku roka som dostal špeciálnu ponuku. Zvláštny dar. „Poskytneme ti určitý obnos peňazí pod podmienkou, že ich využiješ na niečo nezvyčajné. Na nejaký relax, na niečo, čo by si inak neurobil…“
Najskôr som premýšľal, že by som mohol celý deň jazdiť na motokáre, alebo si prenajať nejaký street bike, ale potom som si povedal, že viac hláv viac kapusty… Po nie dlhej úvahe som sa s Evkou dohodol na návšteve mesta, kde som pred takmer desiatimi rokmi chodil do školy. Ryanair nám poskytol zázračne lacné letenky, naši priatelia ubytovanie, pohostinnosť a veľa cenných rád a tak sme sa ocitli v Londýne.
Institute of Contemporary Christianity na Vere street ešte stále funguje, aj keď uncle John (Stott) ako sme ho zvykli volať je už na zaslúženom dôchodku. Oxford street je ešte stále preplnená ľuďmi a Temža vyzerá stále rovnako mútna. Navštívili sme domček na Southfields kde sme bývali, park kde sa chodili hrať naše deti. Pripomenuli si miesto, kde Evka dostala inšpiráciu začať vyrábať ručne robené pohľadnice a s tým možnosť zostať doma pri deťoch dlhšie. Navštívili sme zbor našich hostiteľov Davida s Irlandov, Leisu a Richarda v Clapham church, kde sa sir Wilberforce so svojimi priateľmi pred pár storočiami úspešne modlil za zrušenie otroctva. Potešili sme sa z návštev múzeí a po troch dňoch celodenného presúvania sa (som rád, že tentokrát sme neboli naším autom, smer jazdy Angličania ako sa zdá nehodlajú zmeniť) s vďačnosťou Bohu za prekrásny „recall“ vrátili domov. Laurie, srdečná vďaka, bol to prekrásny a neobyčajný výlet.