Kategória: Blog (Page 3 of 14)

Si dobrý, len tak ďalej!

Je to niečo, s čím vieme s radosťou žiť a pritom si jej prítomnosť neradi priznávame. Je to niečo, čo nám ticho šepká do ucha „Si dobrý, máš na to, len tak ďalej, gratulujem!“. Prichádza so slávou, úctou, radosťou a úspechom. Odchádza po tichu a náhle, niekedy i s plačom.

Každý deň sa môžeme stretnúť s jej živiteľom, je filozofiou staroveku ale i dneška. Od počiatku sa jej klaňali, je v nej niečo čo imponuje, hoci sa nevyslovuje jej meno. Jej meno je totiž veľmi nevkusné. Vládne takmer všade, v škole, na uliciach (tam som ju naposledy videl, po tom ako prišli naši hokejoví zlatí hrdinovia do Bratislavy), v úradoch aj v nemocniciach. Sám som sa s ňou veľa krát stretol, pamätám si na to. Bolo to na konci hokejovej sezóny, keď som bol najlepším strelcom v mužstve. Občas so mnou hrala v školskej kapele na basgitaru. Keď som bol študent, pomáhala mi jazdiť na motorke výlučne na zadnom kolese, och to bola zábava. Prišla vždy vtedy, keď som bol najrýchlejším, výnimočný v triede. Objavila sa, keď som sa stal vysokoškolákom, ale i keď som promoval. Nastupovala so mnou do auta vybaveného klimatizáciou, takmer stotisíc korunovým mobilným telefónom a širokými pneumatikami. Mala vždy vkus a obľubuje dobrú módu, kvalitné veci, moc a slávu. Vždy mi nezabudla primomenúť, okrem toho že som najrýchlejší a najchytrejší „Nezabudni, Ty si niekto!“. Raz sa mi ukázala aj v zbore po tom, ako som kázal evanjelium. Bola taká príjemná a nevtieravá. Mohol by som ju počúvať do nekonečna.

Musím sa priznať, že ma niekoľko krát veľmi prekvapila v situáciach, v ktorých som ju nečakal. Bolo to vtedy, keď mi netlieskali. Nedarilo sa mi. Pamätám si na to ako dnes, potreboval som veľmi pomoc a keď prišla ponuka pomoci, odmietol som ju. Prečo? Ona mi totiž vravela „Nepotrebuješ to, neztrápňuj sa! Pomôž si sám, alebo vydrž! Prinajhoršom si zvykneš!“. Uzrel som ju tiež pri pravideľných návštevách domova pre dôchodcov, keď tým chorým starým ľuďom vytrvalo bránila premýšľať ináč, ako boli naučení a zvyknutí. Pomáhala im odmietať to nóvum, rozumej evanjelium.

Jej najväčším nepriateľom je hádam pokora a s ňou priznanie si viny. Priznať si vinu? To by ju hádam zabilo. Ani za nič! To si nemôže dovoliť! Dôvod je jednoduchý, ona má totiž vždy pravdu, je najlepšia, najpresnejšia, všade bola a všetko videla. Je najpeknejšia, najmúdrejšia a najspravodlivejšia. Keď nie toto všetko naraz, tak aspoň po jednom… Je majstrom v súdení a kritike. Kochá sa v riadení našej spoločnosti, politika, to je jej top hobby, šport, alebo dajaké iné umenie, ideálna klíma pre ňu. Aj v cirkvi má svojich zástancov, veď aj tam môže byť tá naj, byť neomylná a mať vždy pravdu. Ona neodpúšťa, ak odpustí tak nezabudne. Ak ju pritlačia a musí priznať svoju vinu, určite ju vyzná iba formálne, na oko. Vo svojej podstate sa nikdy nezmení. Jednoducho nemôže, nech sa stane čokoľvek, ako som už písal, ona je vždy pozitívne naj.

Má len jednu „malú“ chybu, sú s ňou nepríjemnosti, pretože klame. Už som s ňou mal veľa frustrujúcich skúseností. Spomínam si, ako ma neraz dostala do úzkých. Len tak na ilustráciu. Na telesnej výchove som mal predviesť spolužiakom, gymnazistom z môjho ročníka, ako sa korčuľuje vzad. Vyprovokovala ma, vravela „Ukáž im to ako sa to robí! Nech čumia!“. Povzbudila ma a „trošku“ som sa predvádzal. Spadol som. Vieš si to predstaviť, najlepší hráč v hokejovom tíme mesta pred všetkým dievčatami z ročníka vystretý na ľade… Mala pravdu, čumeli. Vtedy ma rýchlo opustila. To jej len tak ľahko nezabudnem. Zistil som, že si na ňu potrebujem dávať pozor. Podvádza a provokuje. Hovorí mi „Tvoja hodnota je vo všetkom tom, čo si už dokázal máš a ešte budeš mať! Vystačíš si na všetko sám! Nikoho nepotrebuješ!“. Je milá, ale už jej neverím ani slovo. Vždy keď odhalím jej klam, na jej miesto zasadne pokora. A predsa sa neustále vracia. Bohu sa vraj tiež protiví.

Mimochodom, nevídaš ju občas aj ty? Dám ti cennú radu. Pozri sa či nie je vedľa teba a uprednostni pred ňou pokoru. Bude to chvíľu bolieť, ale stojí to za to. Veď Hospodin dáva pokorným milosť. (1.Pt.5.5)

PHf

Danny C. Jones, alebo – Muž, ktorý menil Slovensko

Mám pocit, že z istého hľadiska existujú tri skupiny ľudí.

V tej prvej sú tí, ktorých nemusíme… Nie, že by mali nejaký problém, ale jednoducho vám z nejakého dôvodu nesadnú. Neznamená to, že vzťah s nimi sa nedá rozvíjať, dá sa, avšak je k tomu potreba vynaložiť viac energie, ktorá nie je vždy po ruke. Patria sem zväčša ľudia, ktorí sú kritickí, negatívni, radi sa sťažujú, znechucujú, alebo majú neprimerané očakávania a málo podpory. Je dobre, že ich máme, pretože odhaľujú to, čo je v našom vnútri. Testujú náš život, našu trpezlivosť a naše postoje.

V druhej skupine sú ľudia (strašné rozdeľovať do skupín všakže, dúfam, že nebudem obvinený zo škatuľkovania) ktorí sú takými neutrálmi. Na rozdiel od skupiny prvej, neodčerpávajú vám energiu, ale vám ju ani nepridávajú. Jednoducho sú takí, normálni. Takýchto ľudí vo svete je drvivá väčšina. Stretávame sa s nimi denne na každom kroku. A je dobre, že ich máme, pretože bez nich by bol svet prázdny.

V skupine tretej sú ľudia, ktorí sú pre nás výnimoční. Keď ste s nimi, po určitom čase viete, že je to slávnostná chvíľa, „nabíjajú“ nás. Dokonca, aj keď ich lepšie poznáte a keď odhalíte ich slabé miesta, môžete si ich vážiť, pretože je v nich niečo, prečo s nimi chcete tráviť čas. Sú to ľudia plní milosti, ľudia s pevnou nádejou, že je niečo lepšie v nás. Ľudia, ktorí vám veria, že je v nás niečo neobyčajné, hodné ďalšieho rozvoja. Vidia v nás potenciál a teda nádej. Ak sú niekedy kritickí, tak len preto, aby vás posunuli ďalej, aby vyzvali, aby sme nezostali prešľapovať na jednom mieste.

Keď premýšľam na Dannym C. Jonesom, som si istý, že patrí práve do tretej skupiny. Neobyčajný, nevšedný, iný. Plný nádeje, človek, ktorý vidí, ako by mohli byť veci inak. Muž veľkých snov a ešte väčšieho srdca.

Keď som začal počítať to, čo Hospodin konal cez jeho život tu na Slovensku, po tom ako poslúchol Boží hlas a opustil „americký sen“, v krajine s jazykom na míle vzdialeným od jeho vlastného, zostal som stáť v úžase: Stmelil, spriatelil mládežníckych vedúcich zo všetkých protestantských denominácií na Slovensku (kto by si čo len pomyslel v tom čase, že niečo také je vôbec možné…). Vytvoril miesto, kde sa môžu stretávať a učiť pracovníci s mládežou – KPM (tu priniesol model tímovej práce na rozdiel od zaužívaného slovenského modelu „One man show“, alebo „ja mám právo veta…“). Prišiel s myšlienkou tvorby materiálov pre pracovníkov s mládežou – Balíčky (v súčasnosti Dávkaonline) a otvoril nám svet nových nápadov, skúseností a inšpirácie. Povzbudil jednu zo svojich spolupracovníčok, aby zorganizovala prvú medzidenominačnú konferenciu pre ženy (týchto konferencií do dnešného dňa už bolo 7). Bol pri zrode myšlienky Open-Air evanjelizačného festivalu CampFest (čas ukáže, akú úlohu zohrá práve tento festival pri duchovnom prebudení Slovákov), bol pri zrode Koncertov modlitieb a chvál. S Božou pomocou premenil sen o bezpečnom mieste pre stredoškolákov na realitu prostredníctvom Kompas Café (cez túto službu mnoho mladých ľudí poznalo a uverilo v Krista). Naštartoval sériu desiatok Anglických konverzačných táborov pre stredoškolskú mládež. Inicioval prácu ACET – prevencia proti drogám a AIDS, založil školu neformálneho vzdelávania – Škola pre pracovníkov s mládežou a Tréningové víkendy pre tímy. Prišiel s nápadom pracovných projektov ako most medzi kresťanskou a miestnou komunitou. Vytvoril priestor pre niekoľkých misionárov zo SR, ako aj z cudziny, aby sa zapojili do služby miestnych zborov v mládežníckej službe, atď.

To je iba čiastkový zoznam aktivít, programov, v ktorých mal prsty. Strohý, neosobný zoznam udalostí, cez ktoré však mocne konal a koná Hospodin. Pri tom všetkom Danny zostal sám sebou. Muž ako ho poznáme, so slúžiacim srdcom. Viete kto nám umyl schody tesne pred KPM, keď sme nestíhali? Nikto mu to neporadil, vždy mal oči na to, aby videl potreby okolo seba a srdce na to, aby tieto potreby pomohol naplniť.
Veľmi ma prekvapovala jeho kapacita pripraviť sa na službu slovom a tiež slúžiť slovom. Bolo zrejmé, že tento typ služby miluje. Preto sme ho tak radi počúvali. Z môjho pohľadu Danny je špecialista na odhaľovanie zabudnutých veršov Písma, ako napríklad: „Radujte sa, keď upadáte do rozličných pokušení…“, a na ich interpretáciu. Páčilo sa mi, že bol v Písme, hoci asi najviac efektívnym bol vtedy, keď mal evanjelizačné slovo mladým ľuďom. Vážim si na ňom, že nikdy nezmenil cieľovú skupinu pre ktorú mal hlbokú vášeň – mladých ľudí. Najlepšie stredoškoláci.

Danny si vedel urobiť čas pre tých, ktorí o to stáli. Premýšľal o tom, čo je dobré pre druhého, nebol zahľadený sám do seba. Vedel, že všetko čo vlastní, vlastne iba dočasne spravuje. A podľa toho sa aj správal. Pokorný a slúžiaci, s obdivuhodným citom pre estetiku, farby a dizajn. Naposledy keď sme spolu nakupovali vybral oblečenie pre moju ženu a tým ma zachránil, mal som čo priniesť zo služobky. A sedelo to…, vraj „oblieka“ takmer celú svoju rodinu… Vždy keď hovoril o svojej rodine, alebo o svojej žene (ku ktorej prechovával vrúcne city v priamej úmere s dĺžkou trvania ich spoločného zväzku), bolo jasné, že ich manželstvo je vhodným etalónom, či vzorom hlbokých vzťahov a zdravej jednoty.

Dannyho som videl ako človeka poslušného voči Božiemu hlasu a Jeho vedeniu. Spolupracovať s ním bolo pre mňa vždy dobrodružstvom. Dobrodružstvom, do ktorého nebolo vždy ľahké vstúpiť, ale vždy stálo za to. Jeho radikálna poslušnosť a odhodlanie urobiť to, čo chce Hospodin bola príkladná. V tomto snáď ešte viac obdivujem jeho rodinu, ktorá ho bola ochotná v poslušnosti nasledovať.

Vždy bol človekom, ktorý bol ľahko čitateľný a otvorený, pretvárka alebo zákulisné hry mu boli cudzie. Práve preto v jeho prítomnosti si sa mohol cítiť úplne slobodný. A možno pre toto bol tak ľahko zraniteľný, ale aj použiteľný v Kristových rukách. Vždy ma fascinovala jeho viera v ľudí, s ktorými spolupracoval, dôvera v ľudí s ktorými sa stretával, alebo ktorým slúžil. Bolo to také zreteľné, že sa mi až zdalo, že to naša slovenská kultúra založená na výkone a revanži sotva môže „stráviť“. Mám pocit, že sme si ho tu jednoducho nie len nezaslúžili, ale ani sme nedokázali dostatočne oceniť, koho nám tu Hospodin v Danny-m a jeho rodine poslal, a možno preto sa Hospodin rozhodol odvolať ich zo Slovenska a zavolať ich späť…

Čo napísať na záver? Že Danny bol bez chyby? Nie, nebol, zďaleka nie! Že vždy všetko zvládol? Nie nezvládol! A to je na tom asi to najlepšie, pretože bol tak isto ako my, ako aj ja, len a len človek. Krehkou nádobou cez ktorú sa dokazuje Jeho moc. Ale človek s pokorným srdcom a s Kristom v srdci, prežarujúcim všetko vo svojej prítomnosti. Človek, ktorý nás vyučoval milosti svojim životom, nie iba slovom. Učil nás milosti, o ktorej sme tak málo vedeli a o ktorej sa ešte stále potrebujeme tak veľa dozvedieť. Preto nám tu na Slovensku bude určite Danny a jeho rodina veľmi veľmi chýbať. Ak nie vám, tak mne a našej rodine určite!

Vďaka Bože za milosť, ktorú si nám v podobe rodiny Jonesovcov ku nám zoslal. Prosím používaj si ich naďalej ku svojej sláve.

“Pamätajte na svojich vodcov, ktorí vám hovorili slovo Božie a pozorujúc, aký bol ich východ, t. j. koniec ich obcovania, nasledujte takú vieru.”
Židom 13:7

PHf

Uf, tak veru, práce je veľa a pracovníkov málo. Alebo čím ďalej menej…?
To sa týka nielen tohto webu, ale aj služby. A pritom, práce je tak veľa. Našťastie, je to ale Jeho vec, veď On povoláva svojich pracovníkov a istotne to má i tak v rukách.

Poznáte niekoho kto by mal srdce pre:
– Administratívu,
– Robenie účtovníctva (podvojné, aj DPH, biznis aj neziskovka),
– Koordinátor pre letné a zimné tábory, ktoré organizujeme spolu s miestnymi zbormi.

Ak áno dajte vedieť.
Alebo sa pripojte k našim modlitbám za nových spolupracovníkov do služby.

Ak čísla niečo môžu povedať, potom sú tento krát dobrým znamením. Tento rok sme mali najväcšiu účast na našej Konferencií pre Pracovníkov s Mládežou (KPM) a ich tímy, v celej štrnástročnej histórií. Viac ako 600 účastníkov! Sála bola takmer vždy preplnená. Avšak toto nebolo to najdôležitejšie. Cítili sme, že Hospodin hovoril k srdcu každého účastníka ako počas hlavných tém, tak aj cez semináre, uctievanie, pobyt v kaplnke či ďalšie iné aktivity.

Téma konferencie bola: „Kristus v tebe – Nie z vlastných…“. Hovorili sme o tom, čo znamená byt v Kristovi prostredníctvom štyroch koreňov – Písmo, modlitba, Svätý duch a spoločenstvo veriacich. Ďalej sme premýšľali nad tým, ako Kristov život prináša ovocie prostredníctvom štyroch vetiev: poslušnost, láska prejavená v skutku a evanjelizácia. Zaoberali sme sa tiež jedmi a chorobami, ktoré zabraňujú nášmu rastu a prinášaniu ovocia: pokrytectvo, tvrdosť srdca, zosvetšťovanie svätých vecí a porušené vzájomné vztahy.

Ďakujem nášmu Bohu a tak isto aj všetkým Vám, ktorí ste sa za nás modlili, alebo nás akokolvek podporovali v tom, aby sme mohli zrealizovat tento projekt. Božia prítomnosť bola zrejmá.

Tu je niekoľko reakcií účastníkov konferencie:
Som vďacný Bohu za to, že vám dáva víziu a nadšenie organizovať KPM každý rok. Chcem iba vyjadriť, aké veľké požehnanie KPM prináša
mne a nášmu tímu každý rok. Má to naozaj veľký význam, Takže, vdaka 🙂
Nuž, KPM stála za to. Predtým som o nej iba pocul, ale ako sa hovorí, lepšie raz skúsiť, ako x krát počuť. Som úplne unesený, rád prídem aj na budúci rok. Boh ku mne neustále hovoril a ukazoval mi na veci, ktoré nie sú v mojom živote v poriadku. Vedel som o niektorých z nich už predtým, ale potreboval som o nich hlbšie popremýšlať. Teraz pracujem na tom,
… Bol som pasívnym a nie radostným kresťanom, myslím, že sa to teraz mení…

Boh mi pocas tohtorocnej KPM veľa ukázal. Všetky tie veci, ktoré nicili môj život a môj vzťah s Ním. A tak isto, že Ho nemilujem celým svojím srdcom – úplne jasne som to videl pocas uctievania. Musel som odíst von v ten vecer kvôli tomu…, ale chvála Ježišovi, ukázal mi to všetko…, a tak môžem začať nanovo, nasledovať Ho ako jeho dieta nie ako jeho zamestnanec. Veď to nie je o nás, ale o Ňom. Bol som velmi povzbudený a teším sa na dobrodružstvá, ktoré Ježiš pripravuje pre nás a pre mňa. Vďaka Bohu i za Vás.

Vďaka za tento ročník KPM. Hoci som očakával, že si vyriešim niektoré moje problémy počas nej a padnem na kolená pre Bohom… nestalo sa tak. Nuž, musím žit realitu svojho života a v reálnom čase riešiť reálne problémy. Ale i tak, KPM mi pomohla začať opät premýšlať o veciach, ktoré sú v mojom vnútri. Ukázala mi smer z temnoty von, povedala mi, co je dôležité a čo nie, a tak zostáva už len na mne, aby som to aplikoval. Vdaka! A ak niekto toto číta, prosím o modlitbu za mna.

Jednoducho, vďaka! Ešte som plný emócií, veľa vecí sa mi vyjasnilo, aj napriek tomu, že väčšina z nich nemala nič dočinenia s témou konferencie, ale bola „vo vzduchu“, a Boh pracoval. KPM bola tento rok pre mna inou udalostou ako tie predchádzajúce konferencie na ktorých som bol. Bolo vidieť a cítiť, že organizátori pracovali na každom malom detaile. Prajem vám veľa nových síl vo vašej službe, nech On je stále s Vami.

Pán Ježiš je úžasný! Dotýkal sa ma neuveriteľným spôsobom počas celej KPM, prostredníctvom rečníkov, počas uctievania, cez príbehy z reálneho života…, služba ktorú robíte je úžasná! Len tak ďalej!!!!!!!!!

Bolo to vynikajúce! Je neuveritelné, že na Slovensku také niečo ako je KPM existuje. Konferencia ma veľmi povzbudila a posilnila.

Každý si vzal malú nádobu s hlinou a semienkami na zasadenie. Semená reprezentovali životy iných ludí, o ktorých sa bude ten ktorý človek starať. Bola to úžasná vizuálna pomôcka a pripomienka toho, ako aplikovať to, čo sme počúvali. Keď som sa vrátil domov, povedal som svojej manželke, že KPM bola jedna z najlepšie zorganizovaných a najviac kreatívnych konferencií, na akej som kedy bol! Dave Patty – KPM 2007 hlavný recník

Nesmierne sa tešíme z toho, že náš sen sa konečne naplnil.

Materiály pre pracovníkov s mládežou sú od mája 2007 dostupné už aj na internetovej stránke. Naviac, tento nástroj nám pomôže rozšíriť kontakty s ľuďmi, ktorí slúžia po celom Slovensku.
Ak chcete, zájdite si na www.davkaonline.sk a dozviete sa viac. V prípade, že chcete mať prístup k jednotlivým materiálom – článkom, mp3, videám, jednotlivým kategóriam ako nápady, vedúci, témy, osobný rast, atď, musíte sa najskôr zaregistrovať.

Koniec školského roka v ŠPM
A je to za nami! Ukončili sme 4. ročník Školy pre pracovníkov s mládežou. Je vždy veľká radosť vidieť, že niekoľko mesačné úsilie služby študentom nevyšlo nazmar.

Koniec školského roka v ŠPM
A je to za nami! Ukončili sme 4. ročník Školy pre pracovníkov s mládežou. Je vždy veľká radosť vidieť, že niekoľko mesačné úsilie služby študentom nevyšlo nazmar. Študenti program ŠPM okomentovali nasledovne:

– ŠPM sa stalo pre mňa synonymom povzbudenia. Čas strávený s vami, resp. cez vašu službu som videl, čo znamená radikálne slúžiť. Vďaka za inšpiráciu, povzbudenie a priateľstvá. Vyučovanie bolo pre mňa tým, čo som potreboval ako pracovník s mládežou počuť a zažiť.
– Študenti, čo absolvovali ŠPM minulý rok boli veľmi nadšení. Teraz im rozumiem prečo. Som vďačná Bohu za Vás a čas strávený spolu s Vami.
– Bola to moja najlepšia investícia, ktorú som za posledný rok urobil. Som rád, že som vás mohol poznať a že teraz môžem vidieť veci z iného zorného uhla.

Potopa v Žiline
Ako sa vraví: „Unikli sme iba o chlp!“ Zopár ľudí plakalo, zopár sa tešilo, zopár prejavilo súcit.

Dve hodiny stačilo na to, aby ulica, na ktorej je postavený Kompas, bola pod vodou. Odišiel som na obed a už som sa nevedel pre vodu dostať späť. Keď trošku opadla, vydýchli sme si. Ešte zo pätnásť centimetrov a mali by sme to v pivniciach. Horšie to bolo so susedom. Kým zatváral okná pred búrkou, do pivníc sa mu dostala voda až po strop. Na dvore mu zostalo nové nepoistené auto, zaplavilo aj to. „Veď aj chodíme do kostola, teda, najmä moja manželka…“, povedal. Život však ide ďalej. Tešiť sa a či smútiť? Ťažká dilema. Dnešné nešťastie nás môže stretnúť už zajtra. My sme dnes však v pohode. Vďaka Bože za to! Prosím poteš aj tých, ktorí v pohode nie sú.

Ako sa zdá, je predo mnou naozaj plné leto. Prvých sedemnásť dní v júli budem v Georgii, Texase a na Floride. Spoločne s kolegom Drahom budeme navštevovať zbory, nadácie a potenciálnych podporovateľov služby TCK.

Po návrate sa pripojím k tretiemu evanjelizačnému táboru pre stredoškolákov, ktorý robíme spolu s BJB Bratislava. V auguste by malo byť voľnejšie, CampFest a príprava nového ročníka školy pre pracovníkov s mládežou. Potom bude čas na dovolenku na Slovensku.
Pomaly začíname rezignovať v otázke sťahovania sa do väčšieho bytu, ale nie sme z toho smutní, veď je to v Jeho rukách. Deti sa tešia na prázdniny a na zborové tábory, ktoré sú pred nimi. Mne je na druhej strane smutno, že polovicu prázdnin budem mimo svojej rodiny. Bude to pre mňa nová skúsenosť, verím však, že prinesie slávu nášmu Bohu.

Možnosť nevídanej investície pre nových podporovateľov TCK
Na tento kalendárny rok TCK dostalo nevídanú ponuku. Jedna nadácia sa rozhodla podporiť našu službu v prípade, že rozšírime náš tím finančných podporovateľov o nových ľudí zo Slovenska. Za každú 1Sk od darcu zo SR nadácia pridá ďalších 5Sk až do výšky 144tisíc Sk od tuzemských sponzorov, čiže celkom ide o ďalších 720tisíc SK.

Ide o jednu z posledných možností ako získať finančné zdroje prostredníctvom nadácie pre programy TCK a zároveň ako povzbudiť ľudí zo Slovenska k pravidelnej podpore našej/Jeho služby. Získané zdroje od nadácie použijeme na realizáciu KPM, pre Školu pracovníkov s mládežou a najmä pre administratívne zabezpečenie chodu organizácie. Váš dar bude použitý podľa vášho rozhodnutia. Prosím zvášte, či toto nie je práve pre Vás príležitosť investície do budovania Jeho kráľovstva tu na Slovensku.

Pred pár týždňami som mal česť, spoločne s Dannym a Drahom, modliť sa za tím z West Huntsville Baptist Church, ktorý v tom čase odchádzal na Slovensko slúžiť evanjeliom našim stredoškolákom z Prešova. Bolo zaujímavé vidieť, ako aj pri týchto mladých ľuďoch platilo: „Všetko je možné veriacemu!“ Mr.9.23

Už keď sme ich stretli pri rozlúčke so svojimi blízkymi, porozumeli sme, že z ich strany prísť slúžiť na Slovensko znamená priniesť osobnú obeť. Vedúci tímu Ken nechal doma svoju ženu a päť malých detí (všetky majú menej ako 6 rokov). Michael sa kvôli táboru nemohol zúčastniť svadby svojej sestry. Iná mama prišla tak isto poslúžiť. Všetci sa vzdali osláv nezávislosti (pre Američanov to je dosť veľká vec) a boli mimo kruhu svojich blízkych. Emily bola v piatom mesiaci tehotenstva a pricestovala na to, aby mohla stráviť jeden týždeň so študentmi, kým jej manžel zostal doma, aby sa postaral o ich jeden a pol ročného syna. A nakoniec všetci si vzali dovolenku, alebo neplatené voľno z práce a siahli hlboko do vrecák, aby mohli uhradiť nielen náklady na cestu a pobyt na tábore, ale aby tiež mohli poskytnúť nejedno štipendium pre študentov zo Slovenska.

Ľudkovia vďaka za inšpirujúcu obeť Vás a Vašich rodín, máme sa od Vás ešte veľa čo učiť.